Začnem mojím najmilším stromom a tým je tis. Tis bol jedným z najposvätnejších stromov v keltskej kultúre. Bol stromom smrti a večného života. Verilo sa, že ochráni pred čarodejnicami a zlými duchmi.
Tis mal pre človeka už od starých čias spirituálny význam. V Škótsku sú miesta, kde tento strom rastie vyhlásené za posvätné. V minulosti sa na týchto miestach konali rôzne posvätné rituály. Čo ma zaujalo je, že tis bol so smrťou spájaný už v kamennej dobe, keď sa z tisového dreva vyrábali šípy, luky a kopije. Najstaršia nájdená kopija z tisového dreva bola zapichnutá v pozostatkoch mamuta, v jeho rebrách. Z tisového dreva sa vyrezávali aj veštecké a magické paličky. Škótski druidi (kňazi) používali tisové palice so zárezmi na to, aby pomocou nich zaznamenávali fázy mesiaca. Z tisu vyrezávali aj runy Oghamu, čo boli znaky keltskej stromovej abecedy. Jeden artefakt pochádzajúci zo siedmeho storočia nesie na sebe runový nápis: „Nos vždy svoj tis. Obsahuje silu.“

Tis bol už od stredoveku považovaný za jedovatý. Využitie tisu však z toxikologického hľadiska bolo zaujímavé už od dávnych čias. Starí Rimania a Gréci, podobne ako keltskí bojovníci napúšťali svoje šípy tisovou šťavou, ktorá obsahuje toxický taxikantín. Ako uvádza dnešná toxikológia a farmakognózia, list tisu (Folium taxii) obsahuje toxické alkaloidy taxín a taxikantín, miešky so semenami obsahujú taxorodín, rodoxantín, lykopén a zeaxantín. Teda všetky časti rastliny sú prudko jedovaté. V prírodnej medicíne sa tis nesmie používať pre svoje toxické účinky. Toxická dávka sa uvádza 50 g tisového ihličia.
Teraz trochu liečivejšie, spomeniem brezu bradavičnatú (Betula verrucosa), alebo breza bielokôra (Betula pendula). Miazga z týchto briez sa dodnes používa v severských krajinách, kde ju uchovávajú v zazátkovaných fľašiach v studených pivniciach a celoročne ju pijú ako liečivý nápoj. U nás sa môže ťažiť s povolením lesnej správy. Vo februári, marci navŕtame kmeň asi 1,5 m nad zemou, do otvoru vsunieme žliabok z nerezového plechu a miazgu necháme odkvapkávať do sklenenej nádoby. Mladé lepkavé listy bez kvetov a krátkych vetvičiek a listové puky zbierame v mesiaci apríl až jún. Pretože sú náchylné na zaparenie, už pri zberu dbáme, aby boli vzdušne ukladané do košíka a sušíme ich v tieni s prirodzenou teplotou vo vrstve do 5 cm (pupene musíme sušiť miernym teplom v sušičke). Kôra sa najčastejšie používa ako odvar, sušené listy sa využívajú ako nálev, tinktúra pri ľahkých zápaloch močových ciest, k liečbe močových a ľadvinových kameňov, ako prostriedok na potenie, k príprave močopudného čaju a ako hlavná súčasť jarných čajových zmesí na prečistenie krvi a pri reumatizme.
Odvarom z brezových listov sa potiera koža postihnutá svrabom alebo lišajom, nálevom z 50 g sušených listov na 1 liter vody a potierame 2 – 3 x denne.
Nálev proti zápalu močových ciest
– 3g sušených listov na 1 šálku vriacej vody, necháme lúhovať 10 – 15 minút, keď teplota klesne pod 40 °C, pridáme 1 g jedlej sódy na 1 liter. Pijeme 3 šálky denne 30 min. pred jedlom.
Čaj na prečistenie krvi
– zmiešame 10 lyžíc sušených brezových listov, 5 lyžíc listov žihľavy, 5 lyžíc kvetu čiernej bazy a 5 lyžíc kvetu trnky. Vždy 4 lyžice zmesi necháme prejsť varom v ¼ litru vody, na 15 min. odstavíme, precedíme a ráno a večer popíjame jednu teplú šálku.
Brezové víno
– uvaríme 1 liter brezovej miazgy s 200 g cukru. Presedíme a necháme kvasiť s 2 dl vína, 1/3 citrónu rozkrájaného na kolieska a 1 lyžica kvasníc. Vykvasené víno uzatvoríme, po 4 týždňoch stočíme do čistej fľaše, pridáme kúsok škoricovej kôry, zapečatíme a necháme 3 mesiace odležať.