Imelo bolo ako posvätná bylina druidov známe pod názvom „druad-lus“ (rastlina druidov).

Zvlášť posvätné bolo imelo z duba, na ktorom sa vyskytuje veľmi vzácne. Rastlina nabitá takouto čarovnou silou sa nesmela len tak odtrhnúť ako nejaká obyčajná lúčna kvetina. Čarovná moc sa dala zistiť iba dodržovaním presného času zberu a vhodným rituálom. Okolo obdobia slnovratu, šesť dní po novoluní, druid odrezal imelo jedným razom zlatým kosákom v šamanskom postoji (t.j. na jednej nohe, s jedným ramenom vztýčeným a s jedným okom zatvoreným, na znamenie, že nie je celkom prítomný v tomto svete a jedným okom sa díva do sveta vnútorného). Kosák predstavoval slnečnú energiu a mesačnú substanciu. Imelo sa muselo zachytiť do bielej látky skôr než sa dotklo zeme, pretože sa verilo že by bola zmarená jeho moc.

Podľa starej keltskej múdrosti a jej vnesenia do novej doby sa imelo používalo pre liečbu rakoviny. Podľa starého učenia signatúr je úplne logické, že má táto cudzopasná rastlina svoj proťajšok v rakovinovom bujnení. Imelo často napadá uzlovité „rakovinné“ stromy, ktoré rastú na geomantických križovatkách žiarenia. V imelu bol objavený nielen proteín potlačujúci nádory, ale bolo preukázané, že rastlina pôsobí povzbudivo na imunitný systém.

Odvarom z listov a bobulí v mlieku sa môžu potierať bolestivé miesta pri reumatizme.

Pozor: bobule sú prudko jedovaté a nemali by sa užívať vnútorne.