Veľmi sa mi zapáčili príbehy z ľudového čarodejníctva stredoveku. Odkazujú na staré predkresťanské korene a prírodnú mágiu pôvodných národov. Tak sa teraz podelím s vami o ne.
Už od stredoveku sa verilo, že miesto, kde žijú škriatkovia, označujú žihľavy. No nebude to pravdepodobne také jednoznačné, pretože podľa anglickej povery možno uvidieť škriatkov tam, kde spolu rastú hloh, dub a jaseň.

V Nemecku je zase známa povera podľa ktorej je možné uvidieť na pravé poludnie duchov pod kríkom orgovánu. Zbadajú ho však iba deti, ktoré sa narodili v nedeľu a to medzi jedenástou a dvanástou hodinou.
V Dánsku sa verilo, že kto sa postaví na svätojánsku noc pod bazu čiernu, uvidí prechádzať okolo kráľovnú víl aj s celým jej sprievodom. Iná legenda hovorí, že víly uvidí ten, kto položí sedem zrniek pšenice na štvorlístok.
Pod veľmi starou lieskou, na ktorej rastie imelo, vraj prebýva Haselwurm, lieskový červ. Je to však duch ženského pohlavia v podobe bieleho hada so zlatou korunkou. Očití svedkovia popisujú túto kráľovnú hadov ako napol človek, napol had. Má vraj hlavu ako mačka a plače ako malé dieťa. Ten, kto tohto hada nájde a zje jeho mäso, bude mať moc nad duchmi a bude poznať liečivú silu všetkých bylín. Tohto hada vraj zjedol Paracelsus, takže keď vyšiel na lúku, byliny sa k nemu prihovárali a vraveli mu aké choroby dokáže liečiť. Chytiť ale tohto hada nieje jednoduché. Musí sa loviť za splnu mesiaca a je nutné poznať zaklínadlá pre lieskový ker, no aj pre oslovenie hada. Aby had zostal kľudne ležať, je treba ho posypať sušenou palinou.
Tak toľko z histórie na túto tému. Verím, že sa pri tom trochu odreagujeme od náročnej práce, ktorú vykonávame.
Určite sú aj iné príbehy, no ak ich nájdem, rada vás s nimi zoznámim.