Určite mnohí z nás už pestujú bylinky, ale verím, že niektorí sa na tento krok ešte len odhodlávajú. Teraz je, aspoň ja si to tak pripravujem, čas na plánovanie jarnej výsadby trvaliek pre bylinkový záhon.

Ako správne vybrať bylinky a kam ich umiestniť je veľmi dôležité. Väčšina byliniek síce obľubuje plné slnko na ktorom sú intenzívne voňavé, no niektorým sa darí na polotienistom mieste.
Na slnečnú stranu vysádzame medovku, materinu dúšku, kôpor, petržlen, pažítku, šalviu, levanduľu, repík, karí..
V miernom tieni sa bude dariť ligurčeku, mäte, pamajoránu. Najmä rastlinky s jemným listom môže poškodiť silné slnko, a preto ich umiestňujeme na východnú stranu.
Z rastlín, ktoré neprežijú naše zimy pestujeme bazalku, saturejku, rozmarín (miernu zimu prežije), nechtík, kapucínku, žeruchu, tymian a majorán.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že bylinky nemajú rady príliš mokré, chladné a vlhké prostredie so silným vetrom a najmä trvácim pestovaným na slnku sa darí v priepustnej pôde, ktorá nemusí byť bohatá na živiny.

Keď som si zakladala bylinkový záhon, tak som sa rozhodla pre tvar špirály. No časom sa všetko veľmi rozrástlo a musela som ju rozobrať a riešiť inak. Teraz mám terasové/vyvýšené záhony a zatiaľ som s touto voľbou spokojná. Nezaberie to toľko miesta a prístup/manipulácia k jednotlivým teraskám je pohodlný.
Vyššie druhy som zasadila do zadnej časti, nižšie sú vpredu.
V tomto období si chcem premyslieť, aké bylinky si ešte doplním, čo si dokúpim ako ochranu proti škodcom. Zaujala ma aksamietnica (garafia, afrikány…), je to síce letnička, ale má liečivé účinky. A hlavne sú obľúbené preto, že ich vôňa odpudzuje rôznych škodcov. Pôsobí proti háďatkám, voškám i moliciam.
Aksamietnice patria medzi rastliny, ktoré sa odporúčajú aj ako prírodné repelenty proti otravnému hmyzu. Spolu s mätou sivou, rozmarínom, vôňovcom citrónovým či muškátmi by nemali chýbať v blízkosti záhradného posedenia, aby spoľahlivo odradili väčšinu komárov a múch.
Aksamietnica sa ale zaraďuje aj do skupiny jedlých kvetov. Sladkastou chuťou pripomína aníz, je vynikajúca do šalátov, polievok a omáčok. Malé korunné lupienky aksamietnice drobnokvetej (T. tenuifolia) majú jemnú citrónovú chuť, sú vhodné ako korenina do ryžových pokrmov.
Čaj z kvetov aksamietnice pomôže pri bolesti brucha, zažívacích ťažkostiach spojených s hnačkou. Už v minulosti bol nálev z kvetov podávaný na upokojenie žalúdka po oslavách. Upokojujúco pôsobí nielen na žalúdok, ale aj na nervový systém. No je nutné si dať aj pozor. Niektoré druhy aksamietnice majú v prípade silnejších nálevov a odvarov omamný účinok (v niektorých kultúrach sa používa ako náhrada tabaku). No zatiaľ som nenašla v literatúre o ktoré druhy aksamietnic v tomto prípade ide.
Aksamietnice obsahujú karotenoid, žltooranžový luteín, ktorý je hodnotný hlavne pre oči. Spomaľuje degeneratívne zmeny na sietnici a predchádza vzniku šedého zákalu.
V aromaterapii sa využívajú pre ich antivirotické a antibakteriálne účinky. Pomôžu vyčistiť vzduch v miestnosti.
Čo som nevedela je, že ju ocenia aj reumatici. Olej, ale i kúpeľ z kvetov znižuje bolesť kĺbov. Preto si ju zaradím do mojej záhradky a pripravím si z kvetov olej – jeden diel kvetov a tri diely rastlinného oleja nechám tri týždne macerovať. Je vhodný na masáže.

Tak sa teším na jarnú výsadbu, aj keď je to ešte trošku ďaleko, ale už mám plán čo, kde a ako vysadím.