Kolega Chanik mi poslal veľmi zaujímavý článok o rozprávajúcich rastlinách, a po dohode s ním vám napíšem ako to vlastne s rastlinami je.

V článku ma veľmi zaujalo, že tímy vedcov po celom svete robili experimenty a potvrdili, že rastliny sú zložité organizmy, ktoré majú svaly a nervy, majú pamäť a hudobné schopnosti, trpia od prechladnutie, zlého „trávenia“ a dokonca od nudy. No to nie je všetko. Rastliny sú schopné vidieť, cítiť chuť, vôňu, dotyk a počujú. Okrem toho môžu komunikovať, trpieť, pamätať si a analyzovať.

To, že rastliny vidia preukázali vedci na špičke kukuričného výhonku, kde našli receptor podobný zrakovému v sietnici ľudského oka. Receptor v kukuričnom výhonku je schopný na základe prichádzajúceho svetla v bunke vyvolať biochemickú dráhu, ktorá smeruje k vzniku nervových impulzov. Preto sa rastlina ohýba a otáča do optimálneho uhla k slnku. Ak zakryjeme špičku výhonku, rastlina sa nemôže orientovať, je „slepá“.

Vedci zistili, že rastliny cez špeciálne receptory sú schopné určiť dĺžku denného svetla a v závislosti od toho nastaviť optimálnu dobu kvitnutia. Reagujú na prebytok slnka, nebezpečné ultrafialové žiarenie prebúdza ich reakciu na výrobu látok chrániacich ich pred slnečným žiarením. Tu je vhodné podotknúť, že izbové rastliny majú zníženú imunitu, pretože sa prispôsobili vnútornému prostrediu.

Veľmi zaujímavý experiment vykonali nemeckí študenti na výhonkoch popínavej fazule. Počas výskumu im púšťali rôznu hudbu, rôzne žánre, no po čase sa presvedčili, že rastliny uprednostňujú klasickú hudbu, neznášajú techno-rock a z „Brandenburského koncertu“ od Bacha sú priam nadšené. Museli im hudbu prestávať púšťať, pretože od potešenia príliš vysoko rástli.
Cyklámeny majú rady džez, mimózy a hyacinty uprednostňujú Čajkovského, primuly a floxy Wagnera…

Mäsožravé rastliny majú vyvinutá orgán zmyslu aby pocítili dotyk hmyzu a okamžite zareagovali. Orgány citlivé na dotyk majú aj iné rastliny. Napríklad mimózy zatvárajú svoje listy pri najmenšom dotyku. Popínavé rastliny ohmatávajú všetko navôkol predtým ako nájdu vhodnú oporu.

Veľmi zaujímavý je u rastlín súcit. Napríklad pri filodendrone hádzali do vriacej vody krevety, lámali vetvy kvetín. Zakaždým filodendron reagoval emocionálnym vzrušením, súcitil s mŕtvymi.

Narušenie vzťahov v životnom prostredí často vedie k neočakávaným tragédiám. V Národnom parku Pretória bol kedysi masový úhyn antilop kudu. Pozvaný zoológ zistil, že antilopy boli zatvorené v pomerne stiesnenom priestore kde rástlo množstvo akácií, obľúbené jedlo antilop. Výskumom zistili, že akácie ničené antilopami sa zorganizovali a celoplošne na dotknutom území zvýšili vo svojich listoch škodlivú látku pre antilopy – tanín. Práve od tanínu hynuli antilopy, pretože presunúť sa na iné miesto nemohli.

Je veľa vecí, ktoré by sa sem dali napísať o rastlinách. Stále si myslíte, že rastliny nie sú rozumné organizmy?
Po tom všetkom, kto by mohol pochybovať, že všetko živé na Zemi, tráva, stromy, hmyz, zvieratá, je jeden veľký, vzájomne závislý organizmus? Keď sa zasekne sekera do stromu, bolí to všetkých. Možno signály druhých stromov pomôžu liečiť ranu, ale keď je veľa rán a nepriatelia všade naokolo? Neotrávia na smrť človeka, ktorý zabudol na humanizmus a súcit, ktoré používajú na udržanie svojho života?

Zdroj:

Rastliny rozprávajú? Ako sa ukázalo, nielen to…

https://www.postoj.sk/24126/aj-rastliny-poznaju-stres-a-dokazu-komunikovat-