O kvázi kolegoch Dispozičných Prognostikoch som písal už v prvom stretnutí. Po tom mojom zahajovacom stretnutí sa s touto formou „školy“ som sa s nimi stretával priebežne rôzne. Tu v tomto vstupe opíšem veľmi krátko niekoľko skúseností, a to v poradí, ako sa udiali.

Jarka. Bola je žena s vysokoškolským vzdelaním právneho smeru. Pracovala v tom čase v oblasti kultúry a život jej ukazoval, že sú možnosti, ako si rozšíriť vzdelanie a inam ako len akreditované uznané odbory.
Po istom čase sa naše cesty skrížili a prejavila záujem o moje formy výučby. Ja však neučím na počkanie hneď a zaraz len preto, že niekto prejaví záujem. Tak sme sa začali spoznávať a debatovať či áno a či nie. Pri tom som jej aj samozrejme kládol otázky aj ohľadom nej samotnej a čo ju zaujíma a dozvedel som sa, že skúšala študovať túto novú formu výučby na nedávno založenej súkromnej vysokej škole a aj to prečo odišla zo štúdia.
Ako a kedy sa dozvedela o škole, ktorá začala jestvovať v roku jej nástupu v Ostrave sa nedozvieme. Vieme však, že sa rozhodla študovať túto súkromnú vysokú školu odbor Dispozičný prognostik. Vydržala tam dva roky a potom zo zúfalstva odišla. Prečo odišla?

„Ašarat viete hlavne preto, že som sa už nevládala učiť nezmysly. Oni sa rozhodli, že aby ich učenie bolo utajené tak zaviedli novú formu jazyka. Učili sme sa nezmyselné vety a slová, ktoré neboli ani z latinčiny, ani z iného jazyka. Nakoniec sme pochopili, že je to len nezmysel, aby ťahali čas a z nás ťahali peniaze. Rok sme ešte skúsili, že snáď nás niečo naučia, ale nie.“

No nakoniec to Jarka uzavrela tak, že všetko čo ich mohli zrejme naučiť by sa zmestilo do troch mesiacov alebo inak do troch víkendov. A ďalšie tri víkendy možno získavanie praxe. Niektorí vraj ostali a niektorí to vzdali.
Tu toto ukončím sami si overte, či to tak je alebo sa už niečo zmenilo.

Stretnutie s učiteľom Prognostickej diagnostiky.

Ako každý aj ja som sa musel živiť prácou a chodiť sa aj občas pozrieť ako to vyzerá v práci 🙂 .
Tak tomu bolo aj v roku, keď som stretol Nica. Nico nebolo pravé meno, ale prezývka, ktorú on prijal za svoju a neurazil sa ak ho niekto takto oslovil.
Ja som vo firme, kde sme sa stretli som sa ocitol v pozícii jeho nadriadeného a nepriamo a aj som kontroloval jeho prácu. Po nejakom čase sme sa samozrejme rozprávali nie len o pracovných témach, ale aj o osobných.

Takto som sa dozvedel, že patril ku zakladateľom vysokej školy –VŠ Prognostickej Diagnostiky.
Pýtal som sa ho, ako to celé vzniklo. A on mi porozprával, že ho to naučil niekto zo zahraničia ešte za socializmu a liečil tým ľudí. Potom sa rozhodol, že to naučí aj iných a vymenoval svojich žiakov. Medzi nimi bol aj silne bigotne veriaci katolík z prvej časti.
Nakoniec sa o to začali zaujímať aj ľudia s vysokoškolským vzdelaním a on im navrhol, aby založili školu kde by učili ľudí, ktorí by mali záujem o tento odbor.
Všetko v úvode vyzeralo fajn, ale nakoniec všetko, čo vyzerá akokoľvek dobre sa môže pokaziť. Aj toto sa stal tým prípadom, či už silou osudu a či chamtivosťou ľudí, no nedopadlo to dobre.
Nico do toho šiel plného entuziazmu a odhodlania, ako budú učiť ľudí a… . A nakoniec prišlo rýchle vytriezvenie.
A tu budem sa snažiť citovať.

„Viete Ašarat ja som nemal vysokú školu ani ju nemám, ale nie som hlupák. A oni sa rozhodli, že namiesto učenia z toho urobíme tlačiareň na peniaze. Začali špekulovať a vymýšľať. Nakoniec jeden lekár povedal, že treba zaviesť vlastný jazyk, aby nám učenie nikto neukradol. Ja som sa na to už nemohol dívať, veď to bolo proti všetkému, čo som dovtedy presadzoval. Tak som im to povedal, ale nemalo to zmysel. Išli si za svojím a ja som nechcel byť pri tom, kde sa klame ľuďom. Áno bola to moja myšlienka založiť tú školu to áno, ale nie okrádať ľudí! Ašarat poznáte ma, veď ja by som ani klinec neukradol a teraz toto. Tak som to nechal tak odišiel som ja hoci som ich to všetkých učil ja. Teraz neviem, ako to je nechcem s tým mať nič spoločného!“

Možno veríte možno nie po tých slovách proste mávol rukou od kráčal preč a nikdy viac sa ku tej téme už nechcel vrátiť.
Niekto mu proste zobral ideály a sny, aby si z toho urobil svoj biznis skrz ľudskú dôveru.

Posledné stretnutie, ktoré opíšem v najbližšom vstupe (bolo ich samozrejme viacej) bude o ich úžasnej schopnosti liečiť. A, ako to dopadlo v prípade jedného dieťaťa a už spomenutý hyenizmus od človeka, čo sa tváril ako liečiteľ Prognostickej Diagnostiky.

Tags: Dispozičný Prognostik