Liečivé rastliny získavame napríklad zberom na ich prirodzenom stanovišti, tento spôsob sa dnes uplatňuje hlavne pri samozásobení a ľudovom liečiteľstve, avšak hlavný podiel liečivých rastlín pochádza z pestovaných rastlín, kde prevláda podiel vyšľachtených odrôd.
Pri zbere vo voľnej prírode si treba všímať vzdialenosť danej lokality od zdrojov znečistenia, geologických a klimatických podmienok, obsah účinných látok je totiž veľmi variabilný. Pri pestovaných rastlinách je obvykle obsah účinných látok vyšší a vyrovnanejší.
Veľmi dôležitá je správna doba zberu a pozberové spracovanie. Využitie liečivých rastlín v ich čerstvom stave je vzhľadom na ich sezónny výskyt problematické, preto je dôležitá ich konzervácia.
Liečivé rastliny spracovávame najčastejšie sušením, čo je jeden zo spôsobov konzervácie. V praxi sa používajú dve hlavné metódy a to prirodzené a umelé.
Prirodzené sušenie: využívané hlavne v domácej praxi, vyžaduje dostatok priestoru a času.
Umelé sušenie v elektrickej sušičke: výhodou je plne kontrolovaný a rýchly proces sušenia, na pomerne malom priestore usušíme väčšie množstvo rastlín a za kratší čas, navyše môžeme rastliny opláchnuť, napríklad od prachu, čo pri pomalom, prirodzenom sušení nemôžeme.
Dôležité je samozrejme aj správne skladovanie, aby nedošlo k znehodnoteniu rastlinnej drogy. Skladujeme v papierových a plátených vreckách, plechovkách, sklenených nádobách, na suchom a chladnom mieste, chránenom pred priamym slnečným žiarením, najlepšie v tme.
Samozrejmosťou je správne označenie a to názvom liečivej rastliny, ktorá časť rastliny, dátum, prípadne aj lokalita zberu.
Dátum je dôležitý z toho dôvodu, že sušené drogy postupom času strácajú na kvalite.