Má rôzne pomenovania, Goetheho strom, Matuzalemský strom, či japonská strieborná marhuľa. Je to dlhoveký odolný a veľmi vitálny strom. Ide o strom, ktorý preslávila Goetheho báseň.

Ginko dvojlaločné (Ginko biloba) vyzerá na prvý pohľad ako listnatý strom. Tvári sa naozaj presvedčujúco, keďže mu na jeseň opadávajú listy. No v skutočnosti je to ihličnan. Jeho list nie je pravý list, ale zvláštny tvar ihličia vejárovitého tvaru.

Ginko je dvojdomý strom, ktorý má samčie i samičie rastliny. Samičie stromy vytvárajú plody, ktoré sú podobné drobným marhuliam, no sú žltej farby. V čase zrelosti sa okolo nich šíri nepríjemný zápach. Plody stromu sú jedlé – využívajú sa v orientálnej kuchyni. Vyprážané, po predchádzajúcom namočení do slaného roztoku, sa považujú za lahôdku.
Tento nezvyčajný strom rastie pomaly, môže dorásť do výšky 15 – 20 metrov. No na prvých 6 metrov výšky môžeme čakať niekedy aj 12 rokov.

Ginko obsahuje flavonoidy a terpenoidy, ktoré poháňajú mikrocirkuláciu v krvi, zvyšujú tak prúdenie a zlepšujú prekrvenie mozgu. Prejavuje sa to ako lepšia schopnosť učiť sa, mozgové bunky sú chránené pred následkami nedokrvenia, celkovo zlepšujú výkon mozgu. Okrem toho obsahuje asi 60 látok, v medicíne sa používa aj na rozširovanie ciev, zlepšenie cirkulácie krvi a jej okysličovanie. Využívajú sa (semená a ihličie) aj pri astme a gangrénach. U epileptikov môže však privolávať záchvaty a znižovať efektivitu liečby.

Ešte trošku zo sveta – v Japonsku, Kórei a Číne je považovaný za posvätný strom, tradične sa vysádzal v okolí chrámov a pestuje sa pre liečivé účinky jeho listov a semien. Ginko prežilo ako jediný druh atómový útok na Hirošimu. V Číne sa používalo už pred 4000 rokmi vďaka jeho liečivým účinkom.