Leukémia je zhubné ochorenie krvi, pri ktorom dochádza v kostnej dreni k množeniu a hromadeniu bielych krviniek a hlavne ich nezrelých foriem. Tieto bunky postupne obsadzujú priestory v kostnej dreni a potláčajú normálnu krvotvorbu. Pri leukémii sa pacient cíti unavený a chudne. Medzi ďalšie príznaky patrí: bledosť, únava, dýchavičnosť, tlak a pocit plnosti v nad brušku, chudnutie, zvýšená krvácavosť (napríklad časté krvácanie z nosa) a zväčšenie sleziny.

Stretol som sa počas praxe, keď som aktívne liečil s Reiki s touto záludnou chorobou.
Ako som k tomu pristúpil? Samozrejme, ako prvé bolo treba súhlas chorého človeka. Ako druhé bolo treba nájsť čas, čas bol proti nám, pretože dotyčného pána nosili domov len v Sobotu a v pondelok ráno musel byť naspäť v nemocnici. Bola to myeloidná leukémia v konečnom štádiu.
Pacientovi týždenne dávali štyrikrát trombocyty a šesťkrát červené krvinky atď.

Začal som, teda liečbu ešte s jedným kolegom, a to tak, že sme prišli v Sobotu poobede a v Nedeľu sme šli dvakrát k nemu. Po niekoľkých týždňoch takejto formy som zostal sám.
Kolega niežeby nechcel pokračovať, ale aj sám isté zdravotné komplikácie a musel prestať.

Mýtus o tom, že pri liečení Reiki sa nevyčerpáte a môžete liečiť veľa atď. je len mýtus. Ak ku tomu poctivo pristupujete niekedy prísun energie je menší ako odsun energie od človeka.
Po približne ďalšom mesiaci som dosiahol ten úspech, že pána dávali domov už v piatok. A ja som ho mohol začať Reikovať dvojfázovo v Sobotu a aj v Nedeľu.

Potom to išlo relatívne rýchle a za tri týždne ho dávali domov už v stredu. Takto som pokračoval buď jeden krát za deň, a ak mi to čas umožnil samozrejme dvakrát za deň.
Čas aplikácie Reiki nikdy som časovo neklesol pod hodinu a pol až dve hodiny. Liečil som klasicky celé telo a postupne som sa zameral na hlavný orgán tejto choroby Slezinu.
Tiež som sa zameral na píšťalu – tíbiu a členky, vonkajší a aj vnútorný. Viacej som sa zameriaval na vnútorný členok -Malleolus medialis.
Taktiež s pravidelnosťou som sa zmeriaval na čistenie aury. A to nie len klasicky po ležiačky, ale klient bol v stojí. A ja som okolo neho chodil a čistil auru od „bioplazmy. (Tento názov je tak trošku asi niektorým neznámi. Môžeme sa o tom viac porozprávať pri nejakej príležitosti.)

Postupne som toto robil mesiace, ale výsledok sa dostavil. Pán Ján chodil na dopĺňanie raz týždenne, potom raz za dva týždne a vrcholom prvého úspechu bolo raz za tri týždne.
Nakoniec sa ho lekári opýtali, že, čo vlastne popri ich liečbe robí. S dôvetkom, že všetci, čo ochoreli na danú diagnózu spolu sním v jednom približnom čase sú po smrti a nik neprežil. A tiež, že jeho stav nie je výsledkom len ich liečby. Tak sa im priznal, že k nemu chodím a, čo robím. Na to skonštatovali, že tomu neveria, ale, že aj tak sami nemajú vecné vysvetlenie zlepšenie sa jeho zdravotného stavu.

Toto „liečenie som aplikoval podľa svojich záznamov od Utorka 16.05.1995 – (občas ak to stav umožnil bol aj cez týždeň doma. Preto to vyšlo, že som vedel začať v Utorok.) Avšak potom sa náhle veľmi zhoršil a bol doma len v Sobotu a v Nedeľu. A venoval som sa mu do Pondelka 24.06.1996. Teda rok a jeden mesiac. (Ukončil som to aj preto, že bol relatívne na tom už dobre a aj pretože som proste už nevládal. Dostal som sa na pokraj síl v zmysle zmyslu aplikácie Reiki.)

To už bol pán Ján doma a prakticky chodil len na občasné dopĺňanie krvi a trombocytov. Presne v akom režime si už nepamätám, ale nebola to častá frekvencia – tak raz dvakrát do mesiaca stým, že v ten istý deň sa vracal domov.
Tu by mal byť happy end a istým spôsobom aj bol.

Ja som sem tam ku nim zašiel na návštevu a pri tom som mu aplikoval Reiki, pán Ján sa cítil veľmi dobre bol pohyblivý a „motal“ sa po dvore.
Varoval som ja a aj rodina a aj lekári, že si musí dávať veľký pozor na svoj stav. Jeho imunitný systém bol veľmi, veľmi oslabený.
No raz neobsedel, pretože sa u nich na dvore betónoval chodník na dvore (aj pri tom som kamarátovi pomáhal) a pán Ján nevedel obsedieť.
A tak šiel von aspoň na nás dozerať. Avšak riadne sa prepotil prefúklo ho a dostal následne s prechladnutia zápal pľúc.
Veľmi ma to mrzelo, že sa to stalo fatálnym a následkom zápalu pľúc umrel.
Rodina mi však bola vďačná a poďakovali sa zo to, čo som pre nich a pre pána Jána dokázal urobiť. Dá sa povedať, že dostali spoločný rok a pol navyše.

Čo chcem týmto článkom povedať? Chcem vyzdvihnúť Reiki a poukázať, že ak sa tomu poctivo venuje čas, a ak to človek nevzdá občas aj tam, kde už by inak nebola nádej tá nádej jestvuje. Nie vždy a vo všetkom, ale jestvuje.
A tiež varovať kolegov Reikistov. Ak pocítite únavu je dobré si to priznať a priznať to aj tomu človeku, že sorry ja už nevládzem potrebujem pauzu. Je to fér a chorý človek to príjme a bude trpezlivo čakať až sa vy sami dáte dokopy a budete môcť pokračovať.

Nabudúce sa pokúsim sem dať niečo ďalšie s čím som sa stretol. Avšak uvítam aj vaše skúsenosti.

Tags: Leukémia