Príprava tinktúr:

Príslušnú časť liečivej rastliny vložíme do sklenenej, prípadne porcelánovej, nie kovovej, ani plastovej nádoby vhodného objemu v predpísanom množstve a zalejeme alkoholom s koncentráciou podľa druhu rastliny, presnejšie podľa toho, aké účinné látky chceme získať, bežne nám stačí 40% alkohol, ale pri rastlinách ktoré obsahujú napríklad živice, alebo silice, volíme vyššiu koncentráciu alkoholu, v určitých prípadoch až 85%-ný alkohol. Uložíme na suché, nie príliš teplé, ale skôr chladnejšie miesto, najlepšie v tme, z času na čas premiešame, napríklad otočením nádoby. Keďže väčšinou sušená rastlinná droga pláva na povrchu alkoholu, je dôležité zamedziť nežiadúcej oxidácii vzdušným kyslíkom, splodiny oxidácie totiž znehodnocujú tinktúru. Môžeme to docieliť viacerými spôsobmi, napríklad zaťažením rastlinnej drogy, vložením drogy do vhodného obalu, vrecúško, väčšie čajové sitko, ale najlepšie, najpraktickejšie je asi použiť ochrannú atmosféru, ochranný, inertný plyn. Ja používam oxid uhličitý, je ľahko dostupný, keďže je ťažší ako vzduch drží sa v nádobe, je bez chuti a zápachu, nestáva sa súčasťou tinktúry. Doba lúhovanie záleží od druhu rastlinnej drogy, ale z praxe vieme, že je lepšie, resp.nie je na škodu, ak lúhujeme dlhšie, minimálne však dva týždne. Tento proces sa dá urýchliť, napríklad použitím ultrazvuku, ja tento spôsob nemám rád, neuznávam a zásadne ho nepoužívam. Všetko chce svoj čas. Ak na vylúhovanie použijeme studené extrahovadlo, hovoríme o macerácii, ak použijeme teplé extrahovadlo, hovoríme o digescii. Na získanie čo najväčšieho množstva účinných látok z rastlinnej drogy používame remaceráciu a perkoláciu.

Následne tinktúru scedíme, pričom rastlinnú drogu mierne vytlačíme, prefiltrujeme a plníme do fliaš, najlepšie z tmavého skla. Občas sa stane, že sa v tinktúre vytvorí usadenina, napríklad, pri trieslovinách. To nie je na závadu, stačí tinktúru premiešať, najjednoduchšie pretrepaním. Ale ak sa chceme tomuto vyhnúť, môžeme

do extrahovadla, alebo do hotovej tinktúry, pridať trošku glycerolu, v tom sa totiž triesloviny rozpúšťajú.

Keď chceme tinktúru distribuovať v menších množstvách, nadávkujeme ju do malých nádobiek, najlepšie malých flaštičiek, buď sklených, alebo plastových, napríklad tzv. braleniek, najlepšie s kvapkadlom, pre lepšie jednoduchšie, presnejšie dávkovanie.

Tinktúry sa väčšinou pripravujú ako jednodruhové, ale môžeme pripraviť aj viacdruhové, z viacerých rastinných drog, podľa požadovaného účinku, ale je podstatne lepšie najprv pripraviť jednodruhové tinktúry a až následne ich kombinovať.